občan11

Nedávno som listoval denníkom SME a na jeho  dvojstrane upútali moju pozornosť články s nadpismi: „Zmluvu nemusí písať notár. Ušetríte“, „Zmluvy nájdete aj na webe“,  „Podpis overia aj na matrike. Za menej“, „Závet aj zadarmo“, „Drahé dedenie neobídete inak ako darovaním“.

Som notár, už viac ako 20 rokov… Pre osobu notára, ktorý vykonáva právomoci  zverené štátom, je verejným činiteľom   a do funkcie je menovaný ministrom spravodlivosti, nie je štandardné písať blogy… Občania však  nečítajú odborné právnické časopisy a notári ani notárska komora neprezentuje svoju činnosť prostredníctvom reklamnej alebo mediálnej agentúry…  To, čo som čítal na dvojstrane denníka, vo mne vyvolalo potrebu ozrejmiť veci aj z druhej strany. Bez potreby konfrontácie. Keďže však občan dostáva  informáciu,  že „všetko, len notár nie“, tak … „prečo notár áno“

Kto je notár?:

Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou  vykonávať notársku činnosť. Notár musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonanú odbornú skúšku. Skúšku  môže vykonať až po príslušnom počte odpracovaných rokov odbornej praxe.

Odmeny notára:

Notár vykonáva notársku činnosť za odmenu. Áno, notárovi patrí odmena! Odmena notára je určená Vyhláškou Ministra spravodlivosti z roku 1993, pričom jediná jej zmena upravujúca odmeny (určené pevnou sumou), je z roku 2002. Percentuálne sadzby sa nikdy nezvyšovali, dokonca sa niektoré znižovali. Sadzby  odmien za úkony, ktoré sú určené percentom, sú degresívne, čo znamená, že čím vyšší je základ pre výpočet odmeny notára, tým je percento nižšie a nad určitú sumu základu poplatku, sa už táto suma nezapočítava. Inak povedané, je stanovené maximum odmeny notára. Notár nesmie vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť.

Notár zamestnáva zamestnancov a to iba v trvalom pracovnom pomere. Priemerne notár zamestnáva 2-3 zamestnancov, za ktorých odvádza príslušné odvody. Toto uvádzam aj pre uvedomenie si, že notári sú zamestnávatelia a  plnia si povinnosti voči zamestnancom  a štátu. Plnia  ich samozrejme z odmeny, ktorá je zväčša jediným príjmom notára. Notár vykonáva svoju činnosť v úrade, ktorý je v súlade so zákonom k dispozícii občanom v pracovných dňoch minimálne osem hodín.

Notárska komora SR vytvorila funkčný systém notárskych centrálnych registrov a od roku 2002 ich prevádzkuje  bez ďalších príspevkov, či od štátu alebo eurofondov…

Čím sú iné úkony vykonané notárom:

Dedičské konanie je konanie súdne. Notári  v dedičskom konaní podliehajú súdom a vykonávajú funkciu súdneho komisára. Robia úkony na základe poverenia súdu. Bežne  notári ako súdni komisári končia dedičské veci, ktoré nie sú sporové, do 6 mesiacov od ich začatia. Ak by dedičské veci  nevybavovali súdni komisári, spadali by  v celom rozsahu do rozhodovacej právomoci súdov… 

Pre zostručnenie sa pokúsim oponovať nadpisom z dvojstrany denníka:

„Zmluvu nemusí písať notár. Ušetríte“:

Áno, nemusí. Ak  však zmluvu napíše notár, je za ňu zodpovedný a to celým svojím majetkom. Táto zodpovednosť patrí iba notárom a advokátom. Zo zákona.

Ak zmluvu napíše notár, zmluvné strany nemusia podávať návrh na vklad na príslušnom  katastrálnom odbore, notár vykoná podanie elektronicky, pričom správne poplatky sú polovičné a  katastrálny odbor má zákonnom stanovenú kratšiu lehotu ako bežnú, na rozhodnutie o vklade. Notár zároveň v súvislosti so spísaním zmluvy môže kúpnu cenu vyplatiť predávajúcemu prostredníctvom inštitútu notárskej úschovy.  V prípade nadobúdania vlastníctva iba jedným z manželov,  môže aj spísať  Dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

„Zmluvy nájdete aj na webe“

Áno, nájdete. Na webe nájdete kadečo.  Aj dobré vzory podaní a zmlúv. Každú zmluvu však treba pripraviť, tak aby zodpovedala potrebám zmluvných strán a bola platná. Následkom nesprávneho posúdenia môže byť neplatnosť zmluvy. Aj takej, ktorej vklad príslušný katastrálny odbor povolí. Neplatnosť zmluvy vysloví súd. Je neskoro,  ak sa až z rozhodnutia súdu  dozviete, že zmluva je neplatná a to  so všetkými dôsledkami. Bežný občan, bežne v živote kupuje jednu (niekto ani jednu) nehnuteľnosť. Zaplatí banke za poskytnutie hypotekárneho úveru,  zaplatí realitnej kancelárii za sprostredkovanie druhej strany, prečo je teda čudné, že zaplatí aj notárovi?!..

„Podpis overia aj na matrike. Za menej“

Áno. Notári však  osvedčujú každý pracovný deň 8 hodín, vybavujú občanov  bez čakania, v dôstojných priestoroch. Notári osvedčujú podpisy prostredníctvom notárskeho centrálneho registra. Notár v osvedčovacej doložke potvrdzuje údaje z predloženého dokladu totožnosti. Pravosť osvedčenia podpisu si môže preveriť každý, kto drží v ruke listinu s osvedčovacou doložkou. Iba osvedčenie  notára je platné vo vzťahu k cudzine….

„Závet aj zadarmo“

Áno. Ak závet však spíše notár, závetca neriskuje, že by nemal byť platný. Neriskuje, že by sa stratil, pretože notár ho uschováva  (na svoje náklady aj desaťročia).  V elektronickej podobe je uložený v Notárskom centrálnom registri listín. Podľa osobných údajov závetcu, po jeho úmrtí notár, ktorý vybavuje dedičskú vec, má informáciu z Notárskeho centrálneho registra  závetov o jeho existencii. Keď prídu účastníci na prvé stretnutie k notárovi, ten má už závet v spise založený.  Odmena notára  za spísanie závetu je: 26,56 €.

„Drahé dedenie neobídete inak ako darovaním“

K tomuto musím povedať jednoznačne nie, je to  nerozumné. Súdny človek predsa neprevedie svoj majetok na iných, len z pohnútky, aby  v budúcnosti títo neplatili odmenu notárovi! Z praxe viem, že tieto úkony sú v poslednej dobe častým javom. Rozumiem tomu, ak rodič chce obdarovaním jedného  z detí predísť  prípadným rozporom medzi nimi…

Je prirodzené, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi prechádzajú vývojom, ktorý sa nie vždy dá vopred predpokladať.  Ale najdôležitejšie je uvedomiť si, že nikdy neviete v akom poradí členovia rodiny zomrú. V mojej praxi som mal prípad matky, ktorá pochovala dcéru. Matka mala  dve dcéry, zomrelá dcéra však bola rozvedená a starala sa o ťažko choré dieťa.  Žili s matkou v spoločnej domácnosti . Matka  svoju sociálne zraniteľnejšiu  dcéru, predtým  zabezpečila do budúcnosti darovaním tohto bytu. Po zomrelej dcére, zo zákona, ako jediný dedič dedilo jej dieťa. Dieťa pred ukončením dedičského konania podľahlo svojmu ochoreniu. Dedičom dieťaťa je jeho rodič, v tomto prípade otec, bývalý zať. Matka nakoniec musela ísť bývať k druhej dcére, ktorú darovaním vlastne obišla. Stala sa bezdomovkyňou, aj keď vďaka druhej dcére na ulici nezostala.

Darovala byt za života, poplatky jej dedičia nakoniec neplatili… Zaplatil ich bývalý zať a rád.